Čierny október v Rusku

Cesta Ruskej federácie ku demokracii bola tŕnistá. Dôkazom toho sú udalosti z roku 1993 za vlády prezidenta Borisa Yeltsina. Yeltsin je kontroverzná postava v ruskej politickej scéne. Niektorí ho obdivujú, iní nenávidia. Niektorí ho vyzdvihujú za jeho snahy dištancovať sa od praktík zaužívaných v ZSSR a priniesť Rusko bližšie k demokracii, iní ho označujú za vlastizradcu, ktorý predal Rusko západu. Nech už je váš pohľad na túto osobnosť akýkoľvek, za jeho najväčší prešľap sa považuje október 1993.
 
Ex-prezident Yeltsin zažíval počas pôsobenia v ruskej Dume krušné časy. Prijal mnohé reformy, ktorých cieľom bola čo najrýchlejšia transformácia z centralizovanej ekonomiky na voľnú, trhovú. Atmosféra v Rusku avšak pre bežného občana nebola vôbec svetlá. Na uliciach vládli mafiánske gangy, korupcia pretrvávala na tých najvyšších miestach, aj v radoch polície a politickí predstavitelia boli skôr bábkami bohatých oligarchov, ktorý využívali svoj majetok a postavenie v spoločnosti, aby si mohli robiť, čo sa im zachce.
 
Opozičný politici si však povedali „Dosť!“ a prišli s návrhom odvolať vtedajšieho prezidenta z funkcie. Na to Boris Yeltsin rozpustil parlament, čo je v priamom konflikte s jeho právomocami. Na protest sa opozičný poslanci zabarikádovali v budove ruského parlamentu a vyžadovali Yeltsinov odchod z politickej scény.
 
Ľudia sa vzbúrili a išli do ulíc. Do celej situácie bola zapojená armáda, ktorá protestujúcich brutálnym spôsobom utláčala. Tanky začali odstreľovať budovu ruského parlamentu, aby opozičných poslancov dostala von. Armáda sa nakoniec do parlamentu infiltrovala a celú situáciu dostala pod kontrolu.
 
Oficiálny počet obetí z oficiálnych zdrojov uvádza 187 mŕtvych a 437 zranených, hoci niektoré alternatívne zdroje uvádzajú čísla presahujúce 2000. Mnoho poslancov skončilo za mrežami a prezident úspešne zmenil ústavu, čím si ustanovil silnejšie postavenie v rámci presadzovaní zákonov a nariadení. Nič-menej, aj táto tragická udalosť sa považuje za začiatok Yeltsinovho konca.