Šrot pre náročných zákazníkov

Čo by ste povedali na to, ak by vám niekto ako delikatesu ponúkol pšeničný šrot? Navyše by si zaňho popýtal minimálne trojnásobnú sumu, ako napríklad za obyčajnú ryžu. Povedzme si na rovinu, nadšení by ste asi neboli. Pokiaľ však obľubujete bulgur, mali by ste vedieť, že v skutočnosti nekonzumujete nič iné, len spomínaný pšeničný šrot.

 
Táto v súčasnosti veľmi populárna potravina sa vyrába pomletím a rozdrvením pšenice. Podľa toho na aké veľké kúsky je rozlámaný, sa delí na rôzne hrúbky, podobne ako múka. Pred tým, ako sa dostane na pulty predajní je predvarený, takže jeho následná príprava trvá veľmi krátko. Pýtate sa prečo to prirovnanie k šrotu? Pretože šrot, ktorým sa prevažne kŕmia hospodárske zvieratá, sa vyrába presne tak isto. Jediný rozdiel je v tom, že ho nikto nepredvarí.
 
Táto alternatíva klasických príloh k mäsitým, či zeleninovým pokrmom, je všeobecne považovaná za veľmi zdraviu prospešnú. Niekoľko pozitívnych vlastností sa tejto surovine určite uprieť nedá. Obsahuje vysoké množstvo vlákniny a proteínov. Nájdeme v ňom i vitamíny a minerály. Je preto dobrým zdrojom energie a tiež podporuje trávenie. V skutočnosti, sa však ničím nelíši od obyčajnej celozrnnej múky. Totižto i tá je vyrábaná presne rovnako, teda pomletím pšenice. Rozdiel je iba v tom, že múka sa melie na jemnejšie.

 
Bulgur sa preslávil najmä vďaka libanonskému šalátu s názvom tabbouleh (čítaj tabúle), ktorý okrem neho obsahuje množstvo byliniek a paradajky. Ďalším typickým jedlom, v ktorom našiel svoje uplatnenie je napríklad pilaf. Ten sa pripravuje rozdielne. Záleží to od konkrétnej krajiny, či kultúry. Základom je ryža, alebo bulgur, zelenina alebo ovocie, mäso a hlavne veľa korenia. V podstate ide o akúsi obmenu klasického rizota. Tento pokrm je typický hlavne pre Východnú Európu. Pripravuje sa však aj juhoázijskej kuchyni, Turecku a na Balkáne.